Marek Čejka

Okno do konfliktu

Literatúra faktu

Knihy o arabsko-izraelskom konflikte sa na našom trhu objavujú pomerne často. Väčšinou však ide o preklady diel vydaných v zahraničí. V posledných rokoch vyšli v Českej republike tri knihy, ktoré sa zaoberajú konfliktom od jeho počiatkov - začiatkom osemdesiatych rokov 19. storočia až po súčasnosť. Izrael: Dějiny, od britského historika Martina Gilberta, je do veľkej miery postavený na memoároch izraelských politikov. Rozpráva udalosti takmer výlučne z izraelského pohľadu. Kniha Puška a olivová ratolesť od Davida Hirsta, ktorý dlhé roky pôsobil ako korešpondent novín The Guardian na Blízkom východe, čerpá z oveľa širšieho výberu literatúry a je k izraelskej politike oveľa kritickejšia.
Minulý rok vydaná publikácia Izrael a Palestína od Mareka Čejku je pokusom českého politológa priblížiť nášmu čitateľovi príčiny a súvislosti tohto sporu medzi dvoma národmi. Prvá podkapitola veľmi stručne opisuje staroveké a stredoveké dejiny oblasti, kde sa dnes nachádza Izrael a Palestína. Toto dlhé obdobie je zhustené do niekoľkých strán. Podrobné rozprávanie sa začína až pri zrode sionizmu v druhej polovici 19. storočia. Jednotlivé kapitoly nasledujú v chronologickom poradí. Najväčšia časť práce je venovaná obdobiu po vzniku židovského štátu.
V Izraeli v posledných desaťročiach vystúpila do popredia nová generácia historikov, tzv. noví historici. Autor výsledky ich bádania berie do úvahy len čiastočne. V zozname použitej literatúry sú uvedené diela dvoch predstaviteľov tejto skupiny, Toma Segeva a Bennyho Morrisa. Arabských historikov, napriek tomu, že mnohí z nich publikujú v anglickom jazyku a priniesli mnoho zásadných informácií, autor do veľkej miery ignoruje. To sú pomerne závažné nedostatky, ktoré majú vplyv na kvalitu knihy.
Keďze sa vzťahom medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi venujem už dlhšíčas, musím byť voči autorovi a jeho publikácii kritický. Kniha obsahuje niektoré nesprávne údaje. Marek Čejka nemá dostatočný prehľad o situácii a vývoji v Osmanskej ríši na prelome 19. a 20. storočia. Taktiež jeho informácie o počte obyvateľov v Palestíne pred prvou svetovou vojnou sú neaktuálne a v prípade židovskej populácie vysoko nadhodnotené. Odpor miestnych obyvateľov v prvých desaťročiach sionistickej kolonizácie vôbec nespomína. Mnoho informácií autor čerpal pravdepodobne zo staršej literatúry, vo svetle najnovších výskumov však neobstoja. Sem možno zaradiť napríklad mýtus o izraelskom Dávidovi a arabskom Goliášovi v prvej arabsko-izraelskej vojne. Čejka v tejto súvislosti píše: „Číselně byla arabská převaha nesporná.“ (s. 79) Arabskí i židovskí historici však zhodne konštatujú, že Izrael mal na bojisku od vypuknutia vojny nad svojimi arabskými nepriateľmi početnú prevahu a tá sa postupom čase ešte zväčšovala. Autor často postupuje tak, že problém len naznačí a uvedie tvrdenia jednej či druhej strany bez následnej analýzy či úvahy. Napríklad v súvislosti so vznikom problému palestínskych utečencov spomína viacero možných dôvodov bez toho, aby ich vyhodnotil. Prepisy arabských mien sú často nesprávne. Autor dáva pomerne voľne dĺžne tam, kde nepatria, alebo ich, naopak, vynecháva. Niekde zas kombinuje arabský prepis s anglickým. Okrem toho má kniha pomerne nekvalitnú väzbu. Po prečítaní niekoľkých strán začali vypadávať strany.
Napriek vymenovaným nedostatkom má kniha aj veľa pozitívnych stránok. Text často dopĺňajú rámčeky s vysvetľujúcimi komentármi k dôležitým udalostiam či pojmom. Bohatá je ponuka máp aj obrazová príloha, ktoré čitateľovi umožňujú lepšie sa v texte zorientovať. Pomerne podrobné sú informácie o izraelských politických stranách a palestínskych organizáciách. Čitateľ tak môže získať prehľad o rozmanitosti a rôznorodosti politickej scény na izraelskej aj palestínskej strane.
Autor svoje rozprávanie končí opisom druhej palestínskej intifády (povstania). Začala sa v septembri roku 2000 po tom, čo izraelský politik Ariel Šaron navštívil mešitu al-Aqsá na Chrámovej hore v Jeruzaleme (podľa tejto mešity sa povstanie označuje aj ako intifádat al-Aqsá). Je pozitívne, že Marek Čejka do práce zahrnul aj toto obdobie, keďze o tejto etape izraelsko-palestínskeho konfliktu je u nás málo dostupnej literatúry.
Pre čitateľa budú určite veľmi zaujímavé osobné skúsenosti autora z Izraela a okupovaných území, so samovražedným útokom, ako aj s aroganciou izraelských vojakov. Škoda, že autor tieto pasáže nerozvinul a nenapísal o svojich zážitkoch viac.
Knižka je prehľadná a dobre sa číta. Možno ju odporúčať každému, kto sa chce niečo dozvedieť o arabskoizraelskom konflikte. Na odhalenie hlbších súvislostí a získanie podrobnejších informácií je však vhodnejšie vyhľadať knihu Davida Hirsta Puška a olivová ratolesť alebo siahnuť po cudzojazyčnej literatúre.

http://pravda.newtonit.sk/default.asp?cache=14782… (mehr)