Vo vyššie spoločensky postavených a vzdelaných rodinách bývali deti vedené k zaznamenávaniu každodenných udalostí formou denníka. V knihe G. Praschlovej-Bichlerovej môžeme sledovať, ako sa zhostil tejto svojej úlohy veľkovojvoda Karol Ľudovít, ktorého stredobodom pozornosti bola milovaná „dobrá mama“. Venoval sa však aj vyučovaniu, študijnému plánu, hrám či cestovaniu. Jeho denník je výstižným svedectvom o habsburskom súkromí, a zároveň trinásťročný Karol Ľudovít dosiahol žiadaný cieľ, jeho vyjadrovacie schopnosti sa priblížili konverzačnému tónu dospelých... ( )